Život Prešova
online
online
E. Collinsová pred 25 rokmi velila ako prvá žena raketoplánu Columbia
23.07.2024 Celý región
Washington/Bratislava
23. júla (TASR) - Americká astronautka Eileen Collinsová sa stala prvou
ženou v dejinách amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír
(NASA), ktorá velila posádke kozmickej lode. V utorok 23. júla uplynie
25 rokov odvtedy, keď 23. júla 1999 odštartoval raketoplán Columbia s
posádkou, ktorej velila práve Collinsová.
Nebol to však jej prvý historický zápis v rámci amerických kozmických letov. Vo februári 1995 po prvý raz ako žena pilotovala raketoplán Discovery počas misie STS-63 k medzinárodnej vesmírnej stanici Mir.
Misia raketoplánu Columbia s označením STS-93, ktorej veliteľkou bola Collinsová prebiehala v dňoch 23. júla až 28. júla 1999. Hlavným cieľom bolo vypustenie observatória Chandra X-Ray Observatory na obežnú dráhu. Členkou posádky tejto misie bola v pozícii druhej letovej špecialistky aj ďalšia žena - astronautka Catherine Colemanová.
Raketoplán pilotoval Jeffrey Shears Ashby, prvým letovým špecialistom bol Steven Alan Hawley a tretím letovým špecialistom Michel Ange Charles Tognini z francúzskeho Národného centra kozmického výskumu (Centre National d'Études Spatiales, CNES).
Pri štarte raketoplánu sa ako divák zúčastnila aj prvá dáma USA Hillary Clintonová, manželka vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona.
Úspešnému odpútaniu raketoplánu Columbia od štartovacej rampy z 23. júla 1999 predchádzali dva neúspešné pokusy. Prvý, 20. júla, prerušili pre technické problémy a druhý, 22. júla, z dôvodov zlého počasia. Problémy však nastali aj pár sekúnd po úspešnom štarte. V jednom z troch rozvodov elektrickej energie na palube raketoplánu došlo zhruba k polsekundovému skratu, čím sa znefunkčnila jedna z elektrických batérií a došlo aj k výpadku dvoch riadiacich jednotiek v motoroch SSME. Ostávajúce dva rozvody však fungovali dobre, takže let mohol pokračovať.
Ďalšie problémy, tentoraz s únikom kyslíka, sa vyskytli aj počas letu. Misia mala problémy aj so značnou hmotnosťou observatória Chandra X-Ray. Aj napriek problémom sa o sedem hodín od štartu Chandra X-Ray oddelilo od raketoplánu a riadenie observatória prevzalo stredisko Onizuka AFB v Kalifornii.
Po vypustení observatória sa členovia posádky venovali vedeckým pozorovaniam Mesiaca, Venuše či Jupitera a biochemickým experimentom. Misia raketoplánu Columbia STS-93, ktorej prvýkrát v histórii velila žena, astronautka Collinsová, sa skončila 28. júla 1999 úspešným nočným pristátím.
Eileen Collinsová sa narodila 19. novembra 1956 v americkom meste Elmira. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v roku 1974 na tamojšej škole Elmira Free Academy. Dva roky študovala matematiku na vysokej škole Corning Community College. Roky 1976 - 1978 strávila na Syrakúzskej univerzite (štát New York) a vysokoškolské vzdelanie si doplnila na Stanfordovej a Websterskej univerzite. V rokoch 1989 - 1990 študovala na škole testovacích pilotov U.S. Air Force Test Pilot School (USAF TPS).
Ako pilotka v americkej armáde slúžila v rokoch 1979 - 1990. Astronautkou NASA sa stala v roku 1991. Prvý vesmírny let absolvovala vo februári 1995 ako historicky prvá pilotka raketoplánu Discovery počas misie STS-63. Celkovo sa zúčastnila štyroch vesmírnych misií. Vo vesmíre strávila 38 dní a pracovala na vesmírnych staniciach Mir a ISS. Okrem misie STS-93 raketoplánu Columbia velila aj letu STS-114 raketoplánu Discovery v roku 2005. Rady astronautov NASA opustila v roku 2006.
Nebol to však jej prvý historický zápis v rámci amerických kozmických letov. Vo februári 1995 po prvý raz ako žena pilotovala raketoplán Discovery počas misie STS-63 k medzinárodnej vesmírnej stanici Mir.
Misia raketoplánu Columbia s označením STS-93, ktorej veliteľkou bola Collinsová prebiehala v dňoch 23. júla až 28. júla 1999. Hlavným cieľom bolo vypustenie observatória Chandra X-Ray Observatory na obežnú dráhu. Členkou posádky tejto misie bola v pozícii druhej letovej špecialistky aj ďalšia žena - astronautka Catherine Colemanová.
Raketoplán pilotoval Jeffrey Shears Ashby, prvým letovým špecialistom bol Steven Alan Hawley a tretím letovým špecialistom Michel Ange Charles Tognini z francúzskeho Národného centra kozmického výskumu (Centre National d'Études Spatiales, CNES).
Pri štarte raketoplánu sa ako divák zúčastnila aj prvá dáma USA Hillary Clintonová, manželka vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona.
Úspešnému odpútaniu raketoplánu Columbia od štartovacej rampy z 23. júla 1999 predchádzali dva neúspešné pokusy. Prvý, 20. júla, prerušili pre technické problémy a druhý, 22. júla, z dôvodov zlého počasia. Problémy však nastali aj pár sekúnd po úspešnom štarte. V jednom z troch rozvodov elektrickej energie na palube raketoplánu došlo zhruba k polsekundovému skratu, čím sa znefunkčnila jedna z elektrických batérií a došlo aj k výpadku dvoch riadiacich jednotiek v motoroch SSME. Ostávajúce dva rozvody však fungovali dobre, takže let mohol pokračovať.
Ďalšie problémy, tentoraz s únikom kyslíka, sa vyskytli aj počas letu. Misia mala problémy aj so značnou hmotnosťou observatória Chandra X-Ray. Aj napriek problémom sa o sedem hodín od štartu Chandra X-Ray oddelilo od raketoplánu a riadenie observatória prevzalo stredisko Onizuka AFB v Kalifornii.
Po vypustení observatória sa členovia posádky venovali vedeckým pozorovaniam Mesiaca, Venuše či Jupitera a biochemickým experimentom. Misia raketoplánu Columbia STS-93, ktorej prvýkrát v histórii velila žena, astronautka Collinsová, sa skončila 28. júla 1999 úspešným nočným pristátím.
Eileen Collinsová sa narodila 19. novembra 1956 v americkom meste Elmira. Stredoškolské vzdelanie absolvovala v roku 1974 na tamojšej škole Elmira Free Academy. Dva roky študovala matematiku na vysokej škole Corning Community College. Roky 1976 - 1978 strávila na Syrakúzskej univerzite (štát New York) a vysokoškolské vzdelanie si doplnila na Stanfordovej a Websterskej univerzite. V rokoch 1989 - 1990 študovala na škole testovacích pilotov U.S. Air Force Test Pilot School (USAF TPS).
Ako pilotka v americkej armáde slúžila v rokoch 1979 - 1990. Astronautkou NASA sa stala v roku 1991. Prvý vesmírny let absolvovala vo februári 1995 ako historicky prvá pilotka raketoplánu Discovery počas misie STS-63. Celkovo sa zúčastnila štyroch vesmírnych misií. Vo vesmíre strávila 38 dní a pracovala na vesmírnych staniciach Mir a ISS. Okrem misie STS-93 raketoplánu Columbia velila aj letu STS-114 raketoplánu Discovery v roku 2005. Rady astronautov NASA opustila v roku 2006.
0
www.ZIVOTPO.sk
